Konečne prístup na internet
Zdravím vás, milí čitatelia.
Možno ste si všimli, že o mne nebolo počuť niekoľko týždňov. Je to tak. Vyše troch týždňov som bol bez prístupu k internetu. Ako sa to stalo? Ako som to mohol vydržať? K akému záveru som dospel? Čítajte ďalej…
Jednu krásnu nedeľu vojdem do mojej utešenej izby. Cítim zvláštny smrad, ako keď sa palacinky na panvici pripečú. Skloním sa pod stôl, a čo nevidím? Dióda, ktorá signalizuje aktivitu môjho malého transformátora (adaptéra k modemu), prestala svietiť. Hneď som vedel, že je zle. Ako som neskôr zistil, neznáma sila poškodila aj samotný modem (stolný modem od T-Mobile, program Rýchly internet).
Hlavou mi vírilo veľa myšlienok. Čo teraz? Ako prežijem zbytok mesiaca? V ten istý mesiac (november) mi končila dvojročná zmluva s T-mobileom a potom som mal možnosť zmeniť poskytovateľa (T-mobile neznášam, najmä kvôli funkčnosti ich “revolučného” internetového pripojenia). Rozhodol som sa adaptér opraviť.
Začalo to tým, že som rozobral adaptér. Skúsil som diagnostikovať problém. Na primárnom okruhu transformátora som nameral nulový odpor (lepšie povedané nenameral). Sekundár bol v poriadku. Napadla ma jedna možnosť – možno tam je nejaká poistka (teplotná alebo iného typu) a chudera nezvládla taký nápor…. Začal som nožom rýpať do obalenej cievky (nejakým zvláštnym izolantom). Ako naschvál, našiel som zvláštnu malú súčiastku, ktorá mala na svojom tele napísanú nejakú teplotu (okolo 125°C, už presne neviem)… Bolo mi jasné, že sa primár rozhrial natoľko, že sa táto poistka pokúsila zachrániť situáciu a prerušila tok prúdu.
Keď som umelo preklenul poistku a znovu zmeral odpor, začal mi multimeter ukazovať reálne hodnoty… Len sa potvrdilo moje tušenie – problém je v poistke. Poistku som odstránil a zvyšok zacínoval (tým som ju fixne preklenul). Pre istotu som zmeral odpor – v poriadku. Všetko je tak, ako má byť. Pár vecí som znovu zaizoloval, poskladal som celý adaptér a vyskúšal. Najprv na našom syntetizátore. Nastavil som požadované napätie (len zopár voltov, viac tomu netreba). Funguje to! “Synťák” bez problémov funguje a hrá.
Zapojil som teda modem prostredníctvom opraveného adaptéru. Rozsvietili sa dve kontrolky. Nič viac. Nefunguje. Nejakým spôsobom sa poškodil aj samotný modem. Začalo sa nevýslovné utrpenie… Záruka skončila už po roku používania a za pár týždňov končilo trvanie zmluvy. Neoplatilo sa viac investovať do modemu a adaptéra.
Ubehol týždeň a ja som si uvedomil, že nie som zas až tak závislý od internetu. Zo začiatku som síce registroval prítomnosť abstinenčných príznakov, ale po dvoch týždňoch som sa cítil takmer úplne vyliečený. Len mi chýbal pravidelný prísun informácií a spojenie s okolitým svetom, na ktoré som bol zvyknutý.
Len niekoľko dní po tejto “tragédii” som začal konečne pravidelne posilovať a posúvať svoje hranice. Zistil som, že tvrdý tréning je perfektný spôsob, ako odbúrať nahromadenú energiu a hnev. Zlepšuje to aj moje duševné schopnosti. Znovu som začal uvažovať nad parkourom. Možno mu neskôr venujem osobitný príspevok.
Uvedomil som si, že človek by nemal závisieť na internete, ale mal by sa rovnomerne venovať svojmu fyzickému ako aj duševnému vývoju. Keď má človek pocit, že je schopný čeliť problémom, na ktoré má duševnú aj telesnú silu, zvyšuje to jeho sebaúctu a posúva ho to v živote ďalej.
Včera nás prišli navštíviť chlapci z firmy IvankaNET a postarali sa o kompletné pripojenie. Momentálne užívam omnoho rýchlejší a stabilnejší internet, než aký som trpel ešte nedávno. Ťahám rýchlosťou okolo 400 KB/s (predtým to bolo len nejakých 50) a signál a kvalita sú stále rovnaké. Myslím, že tie tri týždne bez internetu mi pomohli uvedomiť si, že internet by mal byť len ako doplnok “stravy”, nie ako hlavné jedlo. Ak máte vlastný vyhradený názor alebo skúsenosť, ocením tam dole (v komentároch).
Zatiaľ prajem príjemný deň. Išiel som sa prejsť po čerstvom vzduchu… 
Reagujte!