Ako to robia úspešní marketingoví špecialisti
Dnes som bol čistou zhodou okolností ( 
) v Bratislave, našom krásnom špinavom hlavnom meste. Práve som bol na ceste domov (pri hlavnej autobusovej stanici Mlynské Nivy), keď ma zastavila jedna “pouličná predavačka”, marketingová špecialistka. Povedal som si, že sa zahrám na obyčajného užívateľa a potom zanalyzujem jej techniky. Tak som sa teda pristavil a…
Popíšem, čo sa odohralo s prípadným komentárom jej metódy. V momente, keď niekoho zastavíte, jeho prvá otázka, ktorá sa mu dostane na jazyk (alebo aspoň na myseľ) je, kto ste a čo odomňa chcete. V dnešnom neistom zločinnom svete nikto neverí nikomu a každý sa bojí o seba a svoje veci. Preto vládne určitá averzia voči cudzím ľuďom. Najprv teda potrebovala získať si moju dôveru.
Spôsob, akým ma zastavila, bol geniálny. Každý z nás má akési podvedomé vnímanie. Toto vnímanie má väčšina ľudí v mestách, pretože žijeme v hektickej dobe a v mestách je veľa ľudí a veľa vnemov. Preto sa človek snaží sústrediť na svoj cieľ a okolie obvykle ignoruje. Avšak podvedome tieto vonkajšie vplyvy vníma, hoci si to neuvedomuje. Väčšinou funguje, keď zdvihnete ruku, ktorou akoby kričíte “STOP!”, ako to robia naši policajti . Človek má tendenciu okamžite zastaviť. Podobne to spravila aj ona, naša pekná (fakt!), milá marketingová špecialistka (alebo predavačka, ako chcete).
Zaoberám sa trochu psychológiou a marketingom zároveň (no ano, je to zaujímavé), preto pozorujem ľudí v mojom okolí. Či už sa ponáhľam alebo nie. Preto ma veľmi týmto gestom veľmi neprekvapila. Všimol som si, ako si pohľadom premeriavala masu ľudí, čo išla smerom k nej. Celkom som sa potešil, keď som jej padol do oka ako obeť. Ďalšia vec, ktorú urobila: predstavila sa, potriasli sme si rukou (prvý fyzický kontakt, na zblíženie sa) a v dvoch vetách mi povedala, o čo jej ide.
Zvolila geniálnu metódu: spýtala sa ma na môj názor. Vyzeralo to celkom nevinne. To plnilo svoj účel! Chcela vedieť, ktorý z dvoch parfémov je pre mňa zaujímavejší. Povedal som to veľmi stručne. V skutočnosti ma zahrnula informáciami rôzneho druhu. Ano, to je skutočne účinná metóda. Celá reklama je na tom založená – zahrnú vás informáciami, vy ste z nich “paf” (otupený z nadmerného množstva vnemov) a prestanete byť bdelý, teda na pozore. Stanete sa ľahko ovládateľným.
Elegantne mi nastriekala trochu parfému na jednu ruku, trochu iného parfému na druhú a povedal som jej, ktorý mi sedí viac. Strčila mi ho do ruky (s uznaním, že ako super som si ja len vybral ). Následne ma začala nenápadne presviedčať o výhodách. Ako? Nebola prvá predavačka, čo ma zastavila, preto mi bolo hneď jasné, že keď začala rozprávať o cenách, chystá sa mi niečo predať. Nejakým spôsobom sa jej darilo vyprávať tak, že som bol na pochybách, či “to” dostanem do daru alebo či mi to predá. Potom mi začala hovoriť, aký som ja len šťastný človek, že som narazil práve na ňu, lebo tento produkt bude stáť toľko a toľko, keď sa uvedie na trh a potom bude stáť toľko, no a ja ho dostanem IBA ZA TOĽKO!
Aby to bolo zaujímavejšie, povedala mi, že ho (no dobre, ten značkový parfém) dostanem vtedy, keď jej správne odpoviem na jednu otázku. Mal som pravdu, keď som si myslel, že to bude nejaká hlúposť – chcela odomňa, aby som jej povedal, koľko mala Snehulienka trpazlíkov. Som bol na seba v duchu hrdý, že som kedysi čítal rozprávočky, tak som pohotovo odvetil 7! 
Potom víťazný pohľad, pochválila ma a … kecy. Napríklad že jedna babka povedala 102, ale že asi myslela dalmatíncov a tak. Odrazu vytiahla ešte jednu krabicu, čerstvo zabalenú, fungu novú. Bol to parfém pre dámy. Skoro na záver sa ma spýtala, či mám dievča, alebo aspoň nejakú ženu v rodine (no kto by nemal), tak mi strčila do ruky aj tú.
Nakoniec vytasila koncovú cenu, ktorá však bola oproti značkovým parfémom tohto kalibru smiešnou (robil som nedávno niečo pracovne pre istý web, ktorý parfémy predával, takže som mal nejaký prehľad). Možno ste si všimli (možno) poslednú metódu, ktorú použila… Nastrkala mi tovar do ruky. Mohol som si ho obzrieť, ohmatať… Sú dve možnosti, druhá je pravdepodobnejšia. Buď som si k tej veci vytvoril citový vzťah (nie som si istý, neskúmal som to hlbšie) alebo už len zo slušnosti som musel zaplatiť. Obvykle keď už niekto od niekoho niečo dostane, nechce to vrátiť. (aspoň moje výsledky pozorovania)
Ak žijete v meste, určite sa vám už niekedy stalo, že vás niekto zastavil, a snažil sa vás presvedčiť o tom, že ich produkt (službu) potrebujete. Akým spôsobom sa vám prihovoril? Čo vám povedal? Ako sa správal? Boli jeho snahy úspešné?
No, na mě poslední dobou naráží hlavně pouliční prodejci mobilních služeb. Buď jsou od O2, takže v případě pěknejch slečen (zrovna dneska mě jedna oslovila) napřed odpovídam na taktické otázky (věk atp.) a pak, když zjistí že to se mnou není tak jednoduchý se mě alespoň zeptá co mam v telefonu za operátora. Řeknu O2, ale bohužel, jako člověk taky dělající u O2 nemam jinou možnost než jí říct že u nich taky dělam, takže mi toho asi moc neprodam… Ale vlastně, jsme kolegové, tak proč malinko nepokecat. No a když jsou od konkurenčního operátora, tak to bývá velmi rychlý rozhovor