Ako moderná technika ničí vzťahy a kazí ľudí
Naši študovaní odborníci stále objavujú a stále nás uisťujú, ako sa my budeme mať za pár rokov dobre, že naše problémy sú v dobrých rukách a nechýba veľa k ich riešeniu. A tí istí odborníci ani netušia, ako to celé kazia. Čo kazia? Napríklad medziľudské vzťahy a samotných ľudí. Nebudeme dnes kydať na techniku, sám ju využívam. Budeme kydať na ľudí, ktorí ju nevedia využívať.
“V roku 2008 bolo poslaných asi 210 miliárd e-mailov denne.” (New Scientist, UK)
Technika je z roka na rok zložitejšia, lepšia a využívanejšia. Ľudia majú X možností, ako práve TERAZ kontaktovať kohokoľvek kdekoľvek na svete. Moja babka len žasne nad sofistikovanými systémami na dorozumievanie, ktoré počas jej mladosti ani len nevzišli na ľudský um. Keby ste pred 100 rokmi predstavili tunajším obyvateľom váš mobilný telefón, počítač alebo čokoľvek, upálili by vás 
Niečo také by ľudia v tom čase označili za špiritizmus a nie za praktické výdobytky techniky.
Oficiálne štatistiky sociálnej siete Facebook:
- Viac ako 400 000 000 aktívnych užívateľov
- Priemerný užívateľ má 130 priateľov v kontakte
- Užívatelia trávia cez 500 biliónov minút za mesiac na Facebooku
Pomohla technika zlepšiť medziľudské vzťahy?
Nemám nič proti technike, sám ju využívam a v mnohých ohľadoch som rád, že je. Používanie techniky je v poriadku, ale čo poviete na také nadmerné používanie techniky? Môže byť škodlivé?
Pred časom som v jednom časopise čítal o novomanželoch, ktorí boli neustále na telefóne – v aute, v telocvični, dokonca si doma volali z jednej izby do druhej. Niekedy prevolali mesačne 4000 minút, čo je vyše 66 hodín a obaja tvrdili, že bez telefónu by nevydržali. Ich vzťah akoby fungoval cez nejaký predmet.
Áno, toto je možno extrém, ale perfektne na ňom vidno dnešný znepokojivý trend. Čím lepšia technika, tým horšie vzťahy. Ľudia si nenachádzajú čas na rozhovory medzi sebou. Všetka komunikácia ide cez techniku, komunikujete cez internet, cez telefón, cez všetko možné, len nie priamo.
Dnešnú závislosť od techniky opisuje jedna 20-ročná žena:
Neustále si potrebujeme kontrolovať e-maily, neustále potrebujeme byť na internete, neustále musíme četovať s kamarátmi.
Čo urobí mnoho ľudí na celom svete ako prvé, keď ráno vstane? Zmení status na Facebooku. Keď užívateľ ide na WC, cíti potrebu o tom informovať ostatných a opäť zmení status… Dievča a chlapec sa rozídu. Čo urobí dievča? Informuje o tom na Facebooku. A to urobí aj niekoľkokrát počas týždňa! 
Zástancovia Facebooku hovoria, že je skvelým miestom pre organizáciu podujatí, stretávky, predávanie organizačných pokynov, informovanie o rôznych urgentných záležitostiach a tak podobne. OK, má svoje výhody, určite, je to opäť len ďalší spôsob komunikácie, podobne, ako keď potrebujete mať so sebou mobil. Ale všimli ste si jednu vec?
Ako v prípade spomínaných manželov, u mnohých ľudí funguje Facebook len ako predmet, cez ktorý fungujú vzťahy mnohých ľudí (častokrát priamo členov jednej domácnosti). Keby váš kamarát neumiestnil na fačbúk svoju foto, možno by ste časom aj zabudli, ako vyzeral. Smutné. 
Chcem vám teraz povedať jednu vec. Je nespochybniteľné, že veľa výdobytkov vedy a techniky je praktických a môže nám ušetriť množstvo času a energie. Teda keď to potrebujete, každopádne ich používajte, ale robte to zodpovedne a ohľaduplne. Ako?
- Uprednostňujte ľudí pred technikou (pozri v slovníku, čo znamená “osobný kontakt”)
- Netelefonujte na mieste alebo v čase, keď by ste tým mohli rušiť druhých. Ak je to nutné, vypnite mobil.
- Nedovoľte, aby vás niečo ako telefón vyrušovalo pri dôležitých osobných rozhovoroch, pokiaľ to nie je veľmi naliehavé.
- Odolávajte nutkaniu poslať ďalej každý “zaujímavý” email, ktorý dostanete. Príjemcovia tým nemusia byť nadšení.
Spravte si prosím taký malý test. Vypnite na jeden celý deň váš počítač a mobilný telefón (mimo pracovnej doby). Ak vám naskočilo na jazyk “Čo blbneš?!”, tak ste závislý a mali by ste vyhľadať odbornú pomoc Nezabúdajte, že vaši priatelia potrebujú váš osobný kontakt, osobný záujem a rozhovor medzi štyrmi očami (nie medzi dvoma obrazovkami). Všetko, čo som vám týmto príspevkom chcel povedať je… technika je dobrý otrok, ale zlý pán.
Ak ste môj názor správne pochopili a ak máte čo povedať k tejto téme (slušne, nekontroverzne), rád s vami prediskutujem ďalšie pohľady na tento svet a na túto tému v komentároch. No poďte do mňa…
Absolutne suhlasim. Je az zarazajuce, co vsetko su ludia ochotni o sebe dobrovolne prezradit. Kazdy si povie, ze to tak robia aj ostatni a nikto sa nepozastavi nad tym, ako mozu byt tieto informacie neskor zneuzite… Nikto si nevazi sukromie… Vsetci sa sielene taguju na fotkach… a dobrovolne! Co sme väzni, ze sa znackujeme? Fakt toto chceme?
A na co je dobre vesat “priatelom” na nos, ze idem na WC alebo ze prave jem pizzu? Cudne…
Mne to pripada ako totalny masovy brainwashing, takto sa dobrovolne vzdat sukromia, kde kazdy robi to, co robia ostatni, ale nikto vlastne nevie, preco to robi….
Ja som tiez na FB, paradoxne preto, lebo si chcem svoje sukromie ustrazit – totizto chcem mat pod kontrolou fotky, na ktorych som ja a ktore dali moji “kamarati” na FB bez mojho suhlasu (samozrejme ma nezabudli oznackovat) + je to bohuzial jediny sposob ako komunikovat s niektorymi ludmi, hoci su aj lepsie moznosti ako napr. jabber…
Nech si kazdy pise o SEBE co chce, ale mna najviac stve, ze niektori ludia neberu ohlad ani na sukromie INYCH ludi a dalej ma stve ako sa FB pretlaca pomaly ako standard, ako primarny kanal a kto cez neho nechce komunikovat, tak ma smolu…
Ďakujem ti za názor. Hej, problém súkromia je ďalšia vec. Potencionálne zneužitie je veľmi nebezpečné, hlavne keď sú na jednom mieste (ešte okrem toho na internete) zhromaždené toľké osobné informácie o ľuďoch (väčšinu z nich neobsahuje ani podrobná zdravotná karta pacienta u lekárky
).
Myslím, že aj mafiánske siete využívajú fačbúk ako zdroj informácií.
Nájomný vrah potrebuje fotku svojej obete, zájde na facebook, zistí aj adresu bydliska a čas, kedy býva obeť doma…
Pravda je tiež to, že ľudia sú do sociálnych sietí tlačení. Ak chcú byť v kontakte s tými, s ktorými potrebujú byť v kontakte, musia ísť tam, kde sú všetci ľudia – napr. na fejsbúk. Ak človek nie je zrovna nejaký potrebný slávny jedinec, tak sa tam musí natlačiť, inak o ňom nikto nebude vedieť a nikto nebude mať dôvod ho kontaktovať inak.
Najviac ma však trápi to, že ľudia viac komunikujú cez techniku ako priamo. Je tiež dosť zlé, že si mnohé veci dokážu povedať iba elektronickou formou. Pretože keď sa stretnú osobne, nemajú si čo povedať (viď komiks). Všetky vzťahy medzi ľuďmi sú týmto narušené.
Ahoj. Som pravidelnym citatelom Tvojho blogu. Vzdy som spokojny s tematikou aj s obsahom, ako tomu bolo samozrejme aj tento krat. Malo kedy docitam clanok az do konca. Taktiez s Tebou zdielam nazor, dnesna technika ma pomahat, ale niekedy robi pravy opak. A stala sa mi podobna situacia, ako na komixe. Stretol som sa s byvalou spoluziackou zo zakladky. Nasiel som ju povodne na facebooku, precital som si jej profil, a na stretku sme sa bavili o jej priatelovi, hroza.
Tesim sa na dalsi super clanok, M.
Ďakujem ti za komentár, Martin. Sranda počúvať takéto skúsenosti
A potom že Facebook zbližuje… Je to akoby som si prevesil cez telo veľkú tabuľu s mojím menom, osobnými informáciami, napr. moje obľúbené jedlo, hudba, meno mojej priateľky a podobné veci… Ach, kedy sa tí ľudia zobudia 
Ďakujem tiež za chválu, len mi je trochu ľúto, že články málokedy dočítaš do konca
Ale to bol asi preklep, že?
Ďalší článok bude tiež na zamyslenie… Pripravujem ho už pár dní, vždy keď je čas. Bude trochu kontroverznejší, tak som zvedavý na vaše reakcie.
Pěkné stránky, určitě jsem sem (jak se říká) Nezavítal poprvé a naposled. Něco jsem přečetl (samozřejmě když jsem s první větou začal… tak jsem nepřestal až do konce
) a doufám že přibude i zas další úvaha. K moderní komunikaci (facebook,twitter nebo co) bych za sebe řekl, že ji nejsem schopný používat. Tak přirozeně, má pro mne velkou hodnotu jeden řádně osobní kontakt s blízkou osobou, než desítky komentujících kamarádíčků, jejich vzkazy, kde se stejnak tam vše -veřejně- vyřčené pravůbec nemyslí vážně a upřímně… Zájem, sdílení je naprosto předstíraný, neopravdový. Alespoň pro mne. Ztrácí se trvalost (nemalicherných událostí), hloubka a nemám rád ten spěch, který vyvolává, když nic nebrání vysokému tempu přidávaných zpráv/aktivit. Které jsou nepromyšlené, bezobsažné. Tim neni na mysli shazování jedné konkrétní zprávičky – “hle tady je novinka pojď se podívat na ten designově pěkný výrobek”, ale to co právě tu konkrétní zprávičku doprovází, to pusto, jak je zatěžko se pozastavit a žít tím víc (neřikám že konkrétně tímto mým exemplářem), když se valí z dalších koutů nepřeberné zástupy co stojí taky za pozornost(?). Problém je že neni kam utéct protože se samozřejmě vše už dávno promítlo skrz celou společnost. Že by pro mne figuroval v úvahu Laos? Vlastně se už dávno spoléhá na (poupravující,usměrňující) reakci druhých, což je mi v takovém odosobněném prostředí dost cizí. Jakoby nová povinnost souhlasit se zaangažovaností cizinců v ten moment zde “přístojících/přísedících”. Dost pravděpodobně hrajou roli ještě další opomenuté faktory (které ale by sotva kdy kdo pochopil:).